fbpx

Napísal 11:05 Ručne zručne

Prírodné alebo syntetické: Zorientujte sa v širokej ponuke priadzí

Prírodné, syntetické či kombinované? Mäkké, jemné, lesklé či odolné? Drahšie, lacnejšie, bežné či exkluzívne? Zorientovať sa v širokej ponuke priadzí je náročné. V našom článku vám preto prinášame kompletný a podrobný prehľad informácií o dostupných priadzach.

Prírodné vlákna

Ide o najprirodzenejšie a najstaršie zdroje vlákien, ktoré sa používajú na výrobu širokého spektra textilných výrobkov. Podľa pôvodu, ako aj ich základného zloženia, ich môžeme rozdeliť na živočíšne a rastlinné prírodné vlákna.

Prírodné vlákna živočíšneho pôvodu

Najčastejšie sa získavajú spracovaním srsti zvierat, aj preto sa označujú ako “vlna”. Ide o všeobecné pomenovanie viacerých typov živočíšnych vlákien. Občas sa však takéto vlákna nazývajú aj ako proteínové. Vlna sa získava opakovane, a to strihaním a vyčesávaním srsti zvierat.

Priemer vlákna, od ktorého sa odvíja aj jeho mäkkosť a príjemný pocit, sa určuje jeho hrúbkou v mikrometroch – mikrónoch.

Najbežnejšie typy priadze živočíšneho pôvodu sú: vlna oviec (označenie vlna), kôz (označenie kašmír, mohér), srsť angorských králikov (označenie angora) a tiav (označenie alpaka, vikuňa, ťava, lama). Medzi živočíšne typy vlákien patrí aj hodváb.

Ovčia vlna

Ide o najdostupnejší prírodný materiál, ktorý sa používa na výrobu pletacích priadzí. Priadze vyrobené z ovčej vlny sú kvalitné a cenovo dostupné.

Ovčia vlna má zároveň výborné termoregulačné vlastnosti. V zime zohreje, v lete ochladí. Okrem toho má tiež schopnosť odvádzať a prijímať vlhkosť a dokáže absorbovať až tretinu svojej hmotnosti. Je tiež pružná, priedušná a má antibakteriálne vlastnosti.

Ovčia vlna je nevhodná pre ľudí alergických na lanolín. Ide o tuk, ktorý pochádza z ovčej vlny.

Aj vďaka týmto vlastnostiam ovčia vlna ani po opakovanom nosení textílií nezapácha. Samozrejme, ovčia vlna je biologicky odbúrateľná a jednoducho recyklovateľná. Ako každý iný materiál, aj ovčia vlna môže mať rôzne vlastnosti a kvality. Závisí to najmä od konkrétneho druhu ovčieho plemena.

Existujú plemená, ktoré sú šľachtené špeciálne na účely získavania čo najjemnejšej vlny. Takéto plemená a typ ovčej vlny sú známe pod pojmom merino.

Kašmír

Ide o jeden z najdrahších prírodných typov vlákien, ktoré poznáme. Kašmír je územie v oblasti Himalájí (medzi Indiou, Pakistanom a Čínou), odkiaľ pochádza miestna kašmírska koza. 

Kašmírová vlna sa získava aj z iných plemien, napríklad z tibetskej kozy. Ideálne podmienky na chov týchto kôz sú v Ázii. Kašmírové vlákno je najjemnejšie a najkvalitnejšie.

Vlákna kašmíru sú veľmi pružné a mäkké. Majú priemernú hrúbku iba 14 – 19 mikrónov (ľudský vlas má hrúbku 80 mikrónov).

Priemerná ročná produkcia kašmíru z jedného zvieraťa je iba 300 g. Pre porovnanie, ročná produkcia vlny merino je 8 až 10 kg. Aj preto sú kašmírové vlákna, respektíve textílie vyrobené z kašmíru drahé.

Kašmír má však omnoho lepšie izolačné vlastnosti, je ľahký a odolný. Často sa kombinuje a zmiešava s vlnou a hodvábom, pretože oba tieto materiály sa svojimi vlastnosťami ku kašmíru výborne hodia. Vlna má rovnaké zloženie, hodváb zlepšuje pevnosť a dodáva kašmíru lesk.

Kašmír môžete opatrne ručne prať tak ako jemnú vlnu alebo angoru. Dávajte si pozor na to, aby teplota vody nepresiahla 30 °C.

Mohér

Ide o vlnu a vlákna, ktoré pochádzajú z angorskej kozy z Malej Ázie. Angorská koza je veľmi náročná na chov, zle znáša vlhko a chlad a jej srsť vo vekom hrubne. Práve preto sa tie najjemnejšie vlákna získavajú z prvých dvoch strihaní kozliat, teda do prvého roku života.
Takýto mohér je najkvalitnejší a označuje sa ako kid mohér. Tieto vlákna sú na dĺžku veľmi krátke.

Angorská koza je veľmi náročná na chov, zle znáša vlhko a chlad.

Mohérové vlákno je úplne tenké a jemné, vôbec neškriabe a neplstnatie. Je to spôsobené tým, že je vhladučké, pretože povrchové šupinky sú úplne jemné.

Mohérové vlákno má krásnu charakteristickú štruktúru a je veľmi odolné voči opotrebovaniu.

Angora

Tento typ živočíšnej priadze pochádza zo srsti angorského králika, ktorý býva najčastejšie biely s červenými očami. Existuje však viacero plemien, pričom starostlivosť o ne je veľmi náročná. 

Ich srsť sa často zauzľuje, plstnatie a vypadáva. Angorské králiky preto musia byť raz týždenne čistené a upravované, a to najmä v spodnej časti tela, aby nedošlo k poškodeniu srsti.

Prvotriedna angorská vlna sa získava z chrbta angorského králika a tvorí iba tretinu srsti, ktorá králikovi rastie.

Angorská vlna sa najčastejšie získava strihaním alebo vyčesávaním, pričom pri vyčesávaní je možné získať kvalitnejšiu srsť bez poškodenia.

Hrúbka vlákna je iba 12 až 16 mikrónov. Angora preto patrí medzi najjemnejšie prírodné vlákna. Vlákno je duté, ľahšie a hrejivejšie ako ovčia vlna. Aj napriek viacerým výhodam má však aj svoje mínusy – je málo odolné a nepružné.

Hrúbka angorského vlákna je iba 12 až 16 mikrónov, a preto patrí medzi najjemnejšie prírodné vlákna.

Alpaka

Vďaka výborným vlastnostiam patrí z roka na rok medzi obľúbenejšie textilné vlákna. Alpaka je domestikovaný druh lamy, veľmi nenáročné zviera, ktoré má jemnú a hladkú srsť. Povrch srsti je jemnejší ako ovčia vlna. Vlákna zo srsti alpaky tiež majú výborné izolačné vlastnosti.

Hrúbka vlákna alpaky sa pohybuje v rozmedzí 14 až 40 mikrónov.

Na pletacie priadze sa najčastejšie používa priadza s označením baby alpaka (20 – 23 mikrónov) a alpaka extrafein (23 – 26 mikrónov). Mnohí vlnu alpaky opisujú ako zmes mäkkého kašmíru a hladkého hodvábu.

Vlna alpaky je pevnejšia a odolnejšia ako ovčia vlna. Zároveň má najviac prírodných odtieňov – 22 farieb v 60 rôznych odtieňoch.

Hodváb

Taktiež patrí medzi prírodné vlákna živočíšneho pôvodu, známe aj ako proteínové vlákna. Hodváb vzniká z vylúčkov žliaz húseníc niektorých nočných motýľov. Húsenica produkuje hodváb, aby si z neho vytvorila zámotok, v ktorom sa premení na motýľa.

Len málokto si pri kúpe hodvábneho kúsku uvedomí, že vznikol vďaka húsenici priadky morušovej.

Zo zámotkov chovanej priadky morušovej sa získava prírodné hodvábne vlákno dvojakej kvality: gréž alebo mulberry silk. Ide o dokonale hladké, jemné, splývavé a lesklé vlákna alebo vlákna buret, nepravidelné, zrnité a matné hodvábne vlákna z hornej a vnútornej časti zámotku.

Okrem hodvábu od Priadky morušovej poznáme aj divý alebo “planý“ hodváb – tussah. Tussahový hodváb je zvyčajne hrubší a tvrdší, je pevný, odolný a priedušný a aj prirodzene farebný.

Vlákno prírodného hodvábu patrí medzi najjemnejšie z prírodných vlákien. Hodváb je mäkký, priedušný a má vynikajúce termoregulačné vlastnosti – v lete chladí a v zime hreje.

Zo zámotkov chovanej priadky morušovej sa získava prírodné hodvábne vlákno dvojakej kvality – gréž a buret.

Prírodné vlákna rastlinného pôvodu

Zvyčajne sa získavajú spracovaním vybraných druhov rastlín. Na výrobu pletacích priadzí sa najčastejšie používajú bavlna a ľan. Do tejto skupiny však patria aj konope či viskózové vlákno. Prírodné vlákna rastlinného pôvodu sa označujú aj ako celulózové vlákna.

Bavlna

Ide o najrozšírenejšiu plodinu, ktorá sa používa na výrobu odevných priadzí. Veľmi často býva bavlna kombinovaná s ľanom, viskózou, ale aj vlnou.

Bavlna je cenovo dostupná, zároveň veľmi priedušná a pomerne pevná. Dokáže absorbovať veľa tekutiny a svoju odolnosť si zachováva, aj keď je mokrá.

Ako u všetkých prírodných vlákien, za najkvalitnejšie sa považujú dlhovláknové druhy bavlny, ktoré sa bežne označujú ako egyptská bavlna.

Sú náročnejšie na pestovateľské podmienky, a preto oveľa drahšie. Okrem bielej bavlny existujú aj odrody prirodzene farebných bavlníkov. V Južnej Amerike už pred stáročiami pestovali domorodci niekoľko druhov prírodne farebnej bavlny. Nahnedo sfarbenú bavlnu nazývanú coyote nebo coyuche a dodnes ju pestujú Indiáni kmeňa Nahua v Mexiku.

Bavlna nie je pružná, no zároveň sa vôbec nekrčí.

Ľan

Ľan je jednou z najstarších kultúrnych plodín. Od 19. storočia sa stal základnou plodinou pre textilný priemysel. Ide totiž o veľmi nenáročnú plodinu, ktorá rastie dobre a rýchlo aj bez hnojenia a používania pesticídov.

Ľanové priadze sú zvyčajne nerovnomernej hrúbky, tvrdé, hladké a rovné.

Ľanové vlákna sa získavajú zo stoniek rastlín a sú pevnejšie, dlhšie, no zároveň aj menej pružné a tvrdšie ako bavlnené vlákna.

Majú však skvelé vlastnosti – priedušnosť, nasiakavosť a chladivosť. Aj preto sú ideálne na letné textílie.

Za najväčšie negatívum ľanových vlákien sa považuje veľká krčivosť. Spracovanie ľanu je tiež náročnejšie ako spracovanie bavlny, a preto sú ľanové priadze na pletenie drahšie ako bavlnené.

Keď je ľan mokrý, je až o 30 % pevnejší ako suchý ľan.

Viskózové vlákno (CV)

Ide o zvláknenú, chemicky čistú celulózu, ktorá sa vyrába podobne ako syntetické vlákna. Rozomletím dreva, najčastejšie smrekového, a jeho chemickou úpravou sa pripraví tekutá masa čistej celulózy. Táto masa sa potom pretlačí cez veľmi jemné trysky. Stuhnutím pramienkov tejto hmoty vzniká vlákno.

Viskózové vlákno je pôvodom prírodné vlákno, vytvorené umelou cestou.

Je mäkké, savé a netvorí sa v ňom statická elektrina. Rôzne druhy viskózy sa získavajú z rôznych druhov drevín. Viskózové priadze sú hladké, lesklé a splývavé.

Za sucha je viskózové vlákno rovnako pevné ako bavlna, za mokra sa však jeho pevnosť znižuje až o 50 %. Hlavnou nevýhodou je značná krčivosť a malá odolnosť.

Konope

Konopná priadza je najsilnejšia spomedzi všetkých rastlinných priadzí. Väčšina konopných priadzí pochádza z ekologického hospodárstva a je vhodná napríklad na výrobu nákupných tašiek alebo záster. Vlákno z konope je chladné a ľahké, ako aj pomerne tuhé.

Konope sa viac využíva na výrobu doplnkov ako oblečenia, keďže sú vlákna veľmi odolné a tuhé.

Syntentické vlákna

Poznáme ich od roku 1938 a používajú sa ako cenovo dostupnejšia náhrada za prírodné vlákna. Oproti prírodným vláknam sú však syntetické pevné, odolné voči oderu, nekrčivé a rýchloschnúce.
Sú takmer nezničiteľné, no čo je pre prírodu najhoršie, nedajú sa rozložiť. Navyše nedostatočne prepúšťajú vzduch a vlhkosť, “elektrizujú” a priťahujú špinu.

Syntetické vlákna sa vyrábajú zvlákňovaním z východiskového materiálu, ktorý sa získava úpravou ropy.

Zvlákňovanie je proces premeny roztavenej, emulznej alebo tekutej látky na vlákno tak, že sa táto látka pretlačí cez jemné trysky, pričom tuhnutím hmoty vznikne vlákno.

Polyamid (PA, PAD) 

Polyamid sa začal vyrábať v roku 1938 ako prvé syntetické vlákno pod názvom nylon. Do skupiny polyamidových vlákien patria aj tie s označením silon, dralon, kevlar či cordura.

Polyamid je pevný za sucha aj za mokra, pružný a veľmi odolný proti oderu. Jeho použitie v pletacích priadzach má zvyčajne praktické dôvody. Napríklad pridaním 20 – 25 % polyamidových vlákien do vlnených ponožkových priadzí sa dosiahne ich väčšia pevnosť, odolnosť a zjednoduší sa starostlivosť.

Nylon sa nekrčí a jednoducho sa udržiava. Je málo nasiakavý, no drahší ako akryl.

Akryl alebo polyakryl (PAN) 

Akryl bol po prvý raz vyrobený v roku 1939. Má textúru, pevnosť a pružnosť zhodnú s vlnou, a preto sa používa najmä ako lacná náhrada ovčej vlny.

Vlastnosti akrylu sú však od vlny veľmi odlišné. Vôbec nehreje, je nepriedušný a zadržiava nepríjemný zápach. Pri použití akrylu sa tvoria žmolky, vlákna „elektrizujú“, čím priťahujú rôzne nečistoty.

Aj napriek viacerým negatívnym vlastnostiam je akryl odolný, dobre sa udržiava a je lacný.

Polyuretán (PU)

Elastické vlákna s obchodným označením lycra, elastan alebo spandex sú vyrobené z polyuretánu. Tieto vlákna sa môžu natiahnuť minimálne na trojnásobnú dĺžku a po uvoľnení ťahu sa vrátia na pôvodný rozmer.

Do odevných materiálov sa pridáva najmenej 10 % polyuretánu, a to pre zvýšenie pružnosti.

Kombinované vlákna

Označujú sa aj ako zmesové vlákna alebo zmesové priadze. Kombinovanie vlákien má veľmi jednoduché vysvetlenie. Ide o zlepšenie úžitkových a estetických vlastností, ako aj zníženie ceny.

Pokiaľ je obsah pridaných syntetických vlákien iba 30 až 35 %, na dotyk je látka stále príjemná a nepôsobí umelo.
(Visited 694 times, 1 visits today)